Cesta do Grimmagstonu je staršia ako samotné kráľovstvo. Pred viac ako 2000 rokmi, keď sa začalo celé impérium formovať, bol hlboko v jaskyni pochovaný mág prvého kruhu. Jaskyňa je od tej doby pustovníckym miestom.

Nebol to nikto iný ako Veľký Agathon, ktorý posvätil nesmrteľnú dušu mŕtveho. Každý, kto vykoná cestu do Grimmastone, rozpozná tiež svoj osud.

Cesta, ktorá sa zdá byť idylickou prechádzkou, vedie nakoniec do zabudnutej dediny, v ktorej sa zberači rašeliny a rybári tvrdohlavo držia tradícií, bez toho aby mysleli na zajtrajšok.

Ale močiar, ktorý im poskytuje obživu, je už nejaký čas sužovaný divnými kreatúrami. Dokonca ani pútnici sa už neodvážia vstúpiť na pútnickú cestu severne od dediny.

V roku 550 nechal Heredur, veľké knieža a vojvodca, vybudovať na tomto pahorku hrad. Zriekol sa puta k starému upadajúcemu impériu a nechal sa korunovať kráľom Durie.

Dnes, v roku 1190, sa ľudia v uliciach za vysokými múrmi Kingshillu obávajú, že dlhé obdobie mieru je už minulosťou.

Zatiaľčo starý kráľ Harold usporadúva bez najmenšieho tušenia v aréne hry, kuje dlho zabudnutý kult svoje plány. Medzi obyvateľstvom narastá strach.

Na východnom pobreží malého ostrovného kráľovstva Duria leží prístavné mesto Shorfolk. Ako pyšné centrum obchodu a brána do sveta malo dôležitú hospodársku, ale aj vojenskú úlohu.

Dnes je Shorfolk v plameňoch. Dračie bytosti sa preháňajú zuhoľnatenými ruinami a Divý lov odrezal na horiacom pobreží akúkoľvek únikovú cestu. Každý, kto sa chcel zachrániť, ušiel na západ a tam, v rokline trolov vpadol do smrteľnej pasce. Samotné skaly sa silou temnej moci prebrali k životu a vypustili kreatúry, ktoré pred dávnymi časmi dali rokline jej meno.

Ale predsa sú tu odvážni bojovníci, ktorí sa v Shorfolku postavili nepriateľovi na odpor a v horách si zriadili vojenský tábor. Volajú hrdinov, aby ich nasledovali a spoločne sa postavili voči spaľujúcej hrozbe.

Malé mesto Grovery bolo v celej Durii známe pre vysokohodnotný kov a jeho vynikajúce spracovanie. V okolitých sedliackych dvoroch žili v tieni blízkeho pohoria pokojne tvrdo pracujúci ľudia.

Avšak potom sa do opusteného kláštora nasťahoval kult Nefertari a zmocňoval sa regiónu Slifmoor zradnými podvodmi. Ľudia podľahli bohyni, ktorej tmavá lesklá socha sa vypína v neskutočnej hmle. Nemŕtve stráže hliadkujú v meste duchov, osvetlení hrozivo plápolajúcim svetlom lampiónu. Mocné magické reťaze zväzujú zotročenú krajinu, polia a domy sú tmavé a spustnuté.

Jediné svetielko nádeje horí ešte v pivnici malej dedinskej kaplnky Werianovho útočiska, zatiaľ čo v starom kláštore arcibiskupka Nefertari Khalys kuje temné plány, ako ešte viac rozšíriť svoju moc.

Vysoko na najvýchodnejšom vrchu Durie bdie stará pevnosť Teganswall ako pomník nad pobrežím Shorfolk. Avšak už v čase Heredura bolo primálo rytierov Draka na to, aby udržali pevnosť v dobrom stave. Tak sa stiahli k bráne pevnosti a túto namáhavú cestu absolvovali len raz do roka, aby vykonali starý rituál.

Rytieri draka viac nevedeli, čo tam ich rád už stovky rokov strážil: Bránu do druhého sveta. Avšak teraz, potom čo sa kult Nefertari zmocnil pevnosti a svojho starého nepriateľa pustil v Durii, im je jasné, prečo tu Tegan zriadil túto pevnosť.

Teraz je už len na hrdinoch, aby ukončili ohavné experimenty v Tegansruhu a vstúpili na cestu cez dračie kaverny, ktorá vedie do tajnej svätyne. V Teganovej sieni prísahy, na mieste medzi dvoma svetmi platí, že sa treba postaviť najväčšej hrozbe, ktorú vôbec Duria zažila.

Cesta po okolí Kingshillu zavedie cestovateľov na miesta, ktorých príbehy sú už dávno zabudnuté v tieni času. Ale kto sa do tohto tieňa odváži vstúpiť, môže mnohé objaviť.

Tajomné jaskyne Wildherz rozprávajú príbeh o začiatkoch ľudskej kultúry a jej zabudnutých bohoch. Zbytky nálezísk kultu sa nachádzajú i v Hagastovej kaverne, kde sa v čase impéria ukrývali vyznávači mágie, ktorí dodnes odmietajú nasledovať kódex mágov.

Bojovníkov z pradávnych dôb pokrýva trávnatý porast a kamenní svedkovia sa už dávno rozpadli na trosky. Stopy na mieste boja vo Swerdfielde neďaleko Kingshillu zakrylo poľnohospodárstvo.

Na druhej strane Temného mora leží na pobreží dedina Jarlshofn, severanmi zvaná Torstrond. Dlho žili pobrežné mestá Durie v strachu pred dračím nebezpečenstvom, ktoré sa tam skrývalo, kým kráľ Harold so svojou družinou neuzavrel s Jarlom so severu pakt večného mieru.

Ale z toho mieru nie je z búrkou ošľahanej pobrežnej dedinky nič cítiť. Torstrond, pred nedávnom domov lovcom a rybárov sa teraz stal krvavým bitevným poľom. V Förge, dedine kováča, vniesli prívrženci po moci bažiacej Nefertari, tak ako aj v Durii, do sŕdc udatných bojovníkov strach a ukradli im ich duše.

V mori Južných vetrov za úžinou Grabiltur ležia zabudnuté ostrovy Heliosu. Najkrajším ostrovom je Ellonidos, obklopený krištáľovo čistou vodou a len čo by kameňom dohodil od divého sopečného ostrova Mystras. Stopy svedčia o tom, že na ostrove Mystras mali istý čas domov aj obyvatelia Atlantídy, vyspelej civilizácie, ktorá sa pred tritisíc rokmi potopila do mora.

Len mnoho rokov neskôr sa na na ostrovoch usadili obyvatelia Heliosu. Svoje dediny si postavili medzi ruinami, ktoré svedčia o bývalej kráse Impéria, ktoré pred stáročiami hľadalo stratenú Atlantídu.

Tisíce rokov leží nádhera Atlantídy na morskom dne, upadla do zabudnutia a dozvedáme sa o nej len z mýtov. Mnohí hľadali mýtické ostrovy, nik ich nenašiel... až do dnes. Odvážni hrdinovia sledovali stopy expedície a našli starú cestu, ktorá vedie do mesta Ashraya.

Ashraya bola posledným útočiskom obyvateľov Atlantídy, ktorí prežili potopenie svojho domova, svetlo nádeje v temných hlbinách. Ten, kto bol vyvolený a ktorému sa pošťastilo prejsť bránou Gorgonov, ten nájde tam posledných obyvateľov Atlantídy s ich vedomosťami a nájde tiež cestu k starému prístavu Atlantídy, dnes cintorínu lodí a domovu zotročených národov Zorlobb a Jabbax.

Od nepamäti sa námorníci vyhýbajú moru tieňov, ktoré leží – ako sa hovorí – na konci sveta. Tu sa totiž nachádza miesto známe ako vodný hrob. Vládne tu neľútostná sila, ktorá každú loď, ktorá zablúdi do tunajších vôd, vrhne proti útesom alebo do tmavých hlbín.

Ale teraz na vodný hrob upozornil svetobežník Ammon. Cíti, že sa medzisvet v tomto mieste zmenil – že sa niečo alebo niekto z podsvetia tlačí do nášho sveta. A on aj vie kto: Boh smrti Mortis!